Horror/black... do tejto pozície sa MORGUL dostal(i) už pred rokmi vydaním temer dokonalého drsného hororového sountracku „The Horror Grandeur“. Po ňom nasledoval mierne experimentálnejší „The Sketch Of A Supposed Murderer“ a po ňom ... dlhoročné ticho. Novinka sa napriek tomu prikradla veľmi nenápadne, ako nôž vraha v potemnelej uličke plnej špiny...

Vražda, perverzné fantázie chladných strojov, deštrukcia strach a špina. To sú pojmy, ktorými vás novinka „All Dead Here“ môže obšťastniť. MORGUL sa prezentujú (prezentuje) aj tentokrát veľmi svojským hudobným stvárnením spomínaných slov – pojmov – predstáv. Možno by bolo namieste očakávanie nejakého moderného elektronického experimentu, no (naštastie), nedeje sa tak. Pripravte sa na poriadne hutný kovový extrém obzvláštnený rozličnými štýlmi a svojským prístupom ku kompozícii. Tento nemôže fungovať bez masívneho zvuku gitár a výraznej basgitarovej podpory a pôsobivej rytmiky (prevažne strednotempej). Pri letmom vypočutí si nahrávky práve tento základ môže pôsobiť veľmi plocho až prízemne. Gitarová zložka nepôsobí veľmi inventívne, skôr je silne naviazaná na rytmiku a zameraná na vytvorenie dostatočne brutálnej zvukovej steny. Vo výsledku to pôsobí síce jednoducho, ale dostatočne účinne. A až nad touto stenou je vystavané to, čo robí tento album zvláštnym a príťažlivým. Táto dimenzia albumu je menej nápadná a je nutné ju odhaľovať postupne. MORGUL sa síce pohrávajú s krvou, ale napriek tomu veľmi rôznorodej chuti. A práve vďaka tomu môžeme v skladbách pocítiť príklon k orientálnej melodike, industriálu, HC, blacku a ďalším štýlom. Dôjde i na množstvo akustických a husľových vyhrávok balansujúcich na pomedzí gotiky, klávesových intermezz, miešania hovoreného slova, viachlasov, efektov a klasického blackového vokálu. Úlohu gitár ako sprievodcov rytmickej sekcie občas sekajú zdatne vystrihnuté sóla, prípadne podarené riffy zaváňajúce až thrashom. Najsilnejšie momenty sa u mňa však zjavujú v atmosférickejších akustických, prípadne industriálnych častiach („Shackled“, „Empty“). Dá sa želať si od albumu ešte niečo viac?

Podľa vyššie napísaného snáď nič, ale predsa... Album môže pripadať veľmi originálny a svieži pre tých, ktorí sa s MORGUL ešte nestretli. Pre znalcov tvorby to už však až také veľké prekvapenie nebude. Nahrávka taktiež nemusí prísť každému zaujímavá. Ja som začínal niekde na priemere a až časom som sa dostal ďalej. Nie každý však tento čas dnes má a taktiež náročnejší poslucháči si ani zďaleka nemusia prísť na svoje.